19 vecí, ktoré ste určite nevedeli o pevných diskoch – HDD

O tejto pomerne neznámej časti počítača je pomerne veľa vecí, ktoré nie sú verejne známe:

1. Úplne prvý pevný disk bol „IMB 350 Disk Storage Unit“. Nepredával sa ale tak ako teraz, v rôznych internetových obchodoch alebo kamenných  predajniach, ale bol súčasťou počítačového systému vydaného IBM v septembri 1956. Áno, v roku 1956.
2. IBM začal predávať tento disk iným spoločnostiam v roku 1958. Nemohli ho ale len tak jednoducho zabaliť do obálky a poslať, bol totiž veľký ako chladnička.
3. Aj tak, posledná vec, ktorá by vlastníkovi disku napadla, by bola posielať ho poštou, disk sa dal prenajať za 1000 dolárov. Kto by však chcel, dal sa kúpiť za trocha viac ako 34 000 dolárov, čo v tom čase predstavovalo celkom slušnú čiastku.
4. Premerný pevný disk, ktorý sa predáva dnes, napríklad 8 TB disk Seagate na Alze za 250 Eur je 300 miliónov krát lacnejší ako bol prvý IBM disk.
5. Ak by chcel zákazník v roku 1960 takú veľkú kapacitu, stálo by ho to 77,2 miliardy dolárov, trocha viac ako HDP Veľkej Británie.
6. Tento drahý disk od IBM mal kapacitu pod 4 MB . to je priemerná veľkosť jedného obyčajného MP3 súboru.
7. V súčasnosti dokážu disky ukladať stále viac a viac dát. Koncom roka 2015 Samsung drží rekord na disk s najväčšou kapacitou. Jedná sa o 16 TB PM1633a SSD disk, 8 TB disky sú ale známejšie
8. Iba 60 rokov potom ako disk od IBM predstavoval to najlepšie z najlepšieho, sa teraz dá kúpiť viac ako 2 milióny krát väčšie úložisko, 8 TB disk.
9. Väčšie disky neumožňujú len ukladanie väčšieho množstva súborov, ale vytvorilo úplne nové možnosti činností súvisiacich s týmto pokrokom v oblasti diskov.
10. Napríklad spoločnosti ako Backblaze ponúkajú službu zálohy dát na ich servre. Koncom roka 2015 na to používali 50 228 pevných diskov.
11. Na druhej strane, služba Netflix (služba streamovania filmov a serálov), podľa reportu z roku 2013, potrebovala 3,14 PB (približne 3,3 milióna GB) na uloženie všetkých týchto filmov.
12. Zdá sa vám 3,14 PB veľa na filmy? Čo taký Facebook? Ten podľa reportu z roku 2014 mal uložených skoro 300 PB dát. Niet pochýb, že toto číslo je dnes oveľa väčšie.
13. Nielen, že sa zvýšila kapacita, ale znížila sa fyzická veľkosť disku. 1 MB dnes zaberá 11 miliárd krát menej priestoru ako MB ako v 50-tych rokoch.
14. Porovnanie na príklade: 256 GB pamäť by v ére 50-tych rokov predstavovala veľkosť 54 olympijských bazénov.
15. Vo veľa veciach sa ale disky s tými z 50-tych rokov veľmi nelíšia. Stále sa v ňom nachádzajú platne, ktoré sa otáčajú a hlava, ktorá číta a zapisuje dáta.
16. Tie platne sa točia pomerne rýchlo – približne 5400 alebo 7200 krát za minútu,  podľa modelu disku.
17. Všetky pohybujúce sa časti generujú teplo a môžu zlyhať. Alternatíva k disku je SSD disk, ktoré nemá pohybujúce sa časti. Napriek výhodám len pomaly nahrádza klasický pevný disk.
18. Nanešťastie, ani SSD disky tu nebudú navždy. Stále ma určité obmedzenia. Pevné disky už teraz sú takmer na konci, hustota zápisu dát na platne je takmer naplnená. Harddisky pri súčasnom spôsobe zápisu dosiahli limit. Dôvod je superparamagnetizmus. Existujú už nové spôsoby zápisu dát. Snáď sa na ne niekedy spolu pozrieme a prinesieme exkluzívny článok. 🙂
19. Toto všetko znanemá, že dáta bude potrebné ukladať iným spôsobom v budúcnosti. Technológie sú vo vývoji. Napríklad 3D úložisko, holografické úložisko, alebo DNA ukladanie dát. Áno, aj na týchto zlepšeniach sa pracuje.

Zdroj: https://www.nairaland.com/3263210/21-things-didnt-know-hard

Obnova dát v MACROFER:

Firma MACROFER sa zaoberá záchranou dát z HDD už viac ako 20 rokov. Za ten čas nám prešlo cez ruky viac ako 10 000 poškodených harddiskov. Prečítajte si viac o obnove dát na disku.