Pomóóóc, nefunguje mi pamäťová karta

Kľú­če USB, pa­mä­ťo­vé kar­ty, pev­né dis­ky a SSD. Tie­to za­ria­de­nia pou­ží­va­me kaž­dý deň a uk­la­dá­me si na ne dô­le­ži­té dá­ta. Po­dob­ne ako iné elek­tro­nic­ké za­ria­de­nia ani pa­mä­ťo­vé mé­diá ne­ma­jú neob­me­dze­nú ži­vot­nosť. Čas­to pres­ta­nú pra­co­vať zo dňa na deň, a to bez to­ho, aby na blí­žia­cu sa po­ru­chu upo­zor­ni­li vop­red.

V ur­či­tých prí­pa­doch si mô­že­me za ne­fun­kčné mé­dium sa­mi – dô­vo­dom je me­cha­nic­ké poš­ko­de­nie ale­bo nev­hod­né pou­ží­va­nie. No ho­ci ne­fun­kčné úlo­žis­ko vo väč­ši­ne prí­pa­dov neop­ra­ví­te, ulo­že­né dá­ta sa da­jú nie­ke­dy za­chrá­niť. V ur­či­tých prí­pa­doch si po­mô­že­te sof­tvé­ro­vým nás­tro­jom, ino­ke­dy tre­ba vy­hľa­dať pro­fe­sio­nál­nu po­moc.

Pre­čo sa ka­zia kľú­če USB?

Bež­ní pou­ží­va­te­lia sa naj­čas­tej­šie stret­nú s po­ka­ze­ným kľú­čom USB. Tie sú ná­chyl­nej­šie na po­ru­chu, napr. v po­rov­na­ní s pa­mä­ťo­vý­mi kar­ta­mi, pre­to­že sú viac na­má­ha­né. Spo­ľah­li­vosť a ži­vot­nosť kľú­ča USB mô­že­te ov­plyv­niť správ­nym pou­ží­va­ním, pre­to­že naj­čas­tej­šie po­ru­chy sú z ka­te­gó­rie me­cha­nic­kých a elek­tric­kých poš­ko­de­ní. Kľú­če USB sa naj­čas­tej­šie ka­zia zlo­me­ním ale­bo pras­knu­tím. Dô­vo­dom ich ka­zo­vos­ti je naj­mä jed­no­du­chá konštruk­cia kľú­ča a umies­tne­nie por­tov USB na po­čí­ta­čoch.

Pou­ží­va­te­lia čas­to poš­ko­de­niu kľú­ča ne­ve­nu­jú po­zor­nosť a ďal­šou neod­bor­nou ma­ni­pu­lá­ciou mô­žu spô­so­biť skrat a elek­tric­ké poš­ko­de­nie ria­dia­cej čas­ti kľú­ča – ra­di­ča. Kľúč sa však mô­že po­ka­ziť aj po vlo­že­ní do por­tu USB s opač­nou po­la­ri­tou na kon­tak­toch. V ta­kom­to prí­pa­de pou­ží­va­teľ ne­má pri­ve­ľa mož­nos­tí, ako poš­ko­de­niu za­brá­niť. Ok­rem me­cha­nic­kých (tie sú naj­čas­tej­šie) a elek­tric­kých po­rúch sa mô­že­me stret­núť aj s prob­lé­ma­mi, kto­ré sú spô­so­be­né zle či­ta­teľ­ný­mi sek­tor­mi ale­bo poš­ko­de­ním sú­bo­ro­vej štruk­tú­ry. Dá­ta vám však zma­že aj ví­rus ale­bo ne­ši­kov­né pou­ží­va­nie, keď si omy­lom zma­že­te, prí­pad­ne sfor­má­tu­je­te úlo­žis­ko. Rov­na­ko mé­dium mô­že­te poš­ko­diť, ak ho od­po­jí­te od po­čí­ta­ča pred­čas­ne, po­kiaľ ne­bol ukon­če­ný pro­ces pre­no­su dát.

Kľú­če USB a pa­mä­ťo­vé kar­ty pou­ží­va­me kaž­dý deň. Zá­chra­na dát na nich zna­me­ná pra­co­vať s ove­ľa men­ší­mi roz­mer­mi, ako to bo­lo v prí­pa­de pev­ných dis­kov.

Ka­zia sa aj os­tat­né pa­mä­ťo­vé mé­diá. Pa­mä­ťo­vým kar­tám ško­dí čas­té vy­be­ra­nie z fo­toa­pa­rá­tu ale­bo mo­bi­lu a nás­led­né čí­ta­nie v niek­to­rých nez­nač­ko­vých čí­tač­kách. Pri tých­to ope­rá­ciách mô­že dôjsť k dá­to­vé­mu ale­bo elek­tric­ké­mu poš­ko­de­niu. Na to­to tre­ba pa­mä­tať aj pri zá­lo­ho­va­ní úda­jov. Bež­ný pou­ží­va­teľ má to­tiž 1 až 2 kar­ty, kto­ré po napl­ne­ní sko­pí­ru­je na iné mé­dium. Zá­lo­hu však dôk­lad­ne nes­kon­tro­lu­je a kar­tu vy­ma­že. Prob­lé­my sa mô­žu ob­ja­viť nes­kôr, keď pris­tu­pu­je­te k zá­lo­he a zis­tí­te, že časť dát je poš­ko­de­ná. Pre­to dô­raz­ne od­po­rú­ča­me, aby ste v prí­pa­de dô­le­ži­tých dát kon­tro­lo­va­li zá­lo­hu hneď po jej vy­tvo­re­ní.

Poš­ko­de­né mo­no­li­tic­ké USB sa mu­sia pri op­ra­ve roz­re­zať, inak sa k úda­jom ne­dá dos­tať

Prob­lé­my sa ob­ja­vu­jú aj pri pou­ží­va­ní pev­ných dis­kov a SSD. S exter­ný­mi pev­ný­mi dis­ka­mi tre­ba za­ob­chá­dzať opatr­ne, pre­to­že pád ale­bo ná­ra­zy mô­žu spô­so­biť ich me­cha­nic­ké poš­ko­de­nie a zne­fun­kčne­nie. Dá­ta sa to­tiž za­pi­su­jú na úlož­né plat­ne po­mo­cou za­pi­so­va­cej/čí­ta­cej hla­vi­ce. Ak sa tá poš­ko­dí, z dis­ku sa ne­dá za bež­ných pod­mie­nok čí­tať. Si­tuácia, keď exter­ný disk spad­ne zo sto­la a pres­ta­ne fun­go­vať, je mno­hým pou­ží­va­te­ľom veľ­mi dô­ver­ne zná­ma. V ta­kom­to prí­pa­de, ak disk ne­fun­gu­je, je je­di­nou mož­nos­ťou servis. Aj pre­to sa v pos­led­nom čas­be ob­ja­vu­jú exter­né dis­ky, kto­ré ma­jú od­ol­nej­ší kryt a ma­li by pre­žiť aj ne­šetr­né pou­ží­va­nie.

Ho­ci dis­ky SSD ne­ma­jú úlož­né plat­ne ani za­pi­so­va­ciu a čí­ta­ciu hla­vi­cu, ani im sa prob­lé­my ne­vy­hý­ba­jú. Pa­mä­ťo­vé bun­ky ma­jú to­tiž ži­vot­nosť rá­do­vo 1000 až 3000 za­pi­so­va­cích a ma­za­cích cyk­lov. Dis­ky pre­to kon­tro­lu­jú stav bu­niek, aby rov­no­mer­ne vy­uží­va­li všet­ky dos­tup­né bun­ky. Disk SSD mô­že stra­tiť všet­ky dá­ta aj v prí­pa­de poš­ko­de­nia ra­di­ča – ten­to prob­lém sme spo­mí­na­li aj pri kľú­čoch USB. Dneš­né dis­ky SSD však vy­uží­va­jú via­ce­ro tech­no­ló­gií, kto­ré bo­ju­jú s krát­kou ži­vot­nos­ťou pa­mä­ťo­vých bu­niek a chcú maxima­li­zo­vať ži­vot­nosť úlo­žis­ka. Aj pre­to sú vy­ba­ve­né napr. väč­ším poč­tom pa­mä­ťo­vých bu­niek, ako reál­ne pot­re­bu­jú. Ra­dič dis­ku do­ká­že ro­zoz­nať, kto­ré bun­ky už nie sú vhod­né na ďal­šie za­pi­so­va­nie, a nah­ra­dí ich tý­mi „bo­nu­so­vý­mi“.

Prob­lé­my s dá­ta­mi sa ne­vy­hý­ba­jú ani dis­kom SSD

Čo ro­biť, keď kľúč USB ne­fun­gu­je?

Ak vám pa­mä­ťo­vé mé­dium štraj­ku­je, od­po­rú­ča­me otes­to­vať, či vám ho po­čí­tač do­ká­že roz­poz­nať. V praxi to zna­me­ná, že kľúč USB pri­po­jí­te do prís­luš­né­ho por­tu, resp. pa­mä­ťo­vú kar­tu vlo­ží­te do čí­tač­ky. Ok­rem kon­tro­ly to­ho, či sa mé­dium zob­ra­zí v zoz­na­me za­ria­de­ní v po­nu­ke Po­čí­tač, od­po­rú­ča­me skon­tro­lo­vať aj Správ­cu po­čí­ta­ča. Ten­to pa­nel je dos­tup­ný cez kon­texto­vé me­nu, kto­ré vy­vo­lá stla­če­nie pra­vé­ho tla­čid­la my­ši na po­nu­ke Po­čí­tač. Vy­ber­te mož­nosť Spra­vo­vať. Ak sa mé­dium v Správ­co­vi po­čí­ta­ča zob­ra­zí, je veľ­ká prav­de­po­dob­nosť, že ne­doš­lo k har­dvé­ro­vé­mu poš­ko­de­niu. V ta­kom­to prí­pa­de sa da­jú dá­ta ob­no­viť aj za pou­ži­tia rôz­nych nás­tro­jov, kto­ré sú dos­tup­né na tr­hu. Od­po­rú­ča­me uti­li­ty Pho­to­Rec a PCI In­spec­tor (poz­ri sa­mos­tat­ný člá­nok).

Poš­ko­de­nie úlo­žis­ka mô­že­me od­had­núť po­mo­cou pa­ne­la Správ­ca po­čí­ta­ča

V prí­pa­de, že má pa­mä­ťo­vé mé­dium poš­ko­de­ný har­dvér – vte­dy sa za­ria­de­nie ob­vyk­le ne­zob­ra­zí ani v zoz­na­me po­nu­ky Po­čí­tač, ani v Správ­co­vi po­čí­ta­ča – si svoj­po­moc­ne veľ­mi ne­po­mô­že­te. Je lep­šie kon­tak­to­vať od­bor­ní­kov, kto­rí pou­ži­jú špe­ciál­ne za­ria­de­nia, prís­tro­je a nás­tro­je na ana­lý­zu pa­mä­ťo­vé­ho mé­dia. So zá­chra­nou dát ma­jú zvy­čaj­ne dl­ho­roč­né skú­se­nos­ti a ma­jú väč­šiu per­cen­tuál­nu šan­cu na ús­pech ako me­tó­da po­kus – om­yl, kto­rú mô­že­te skú­šať sa­mi do­ma. V zá­vis­los­ti od ty­pu mé­dia sa ur­ču­je aj pr­vot­ná di­ag­nos­ti­ka, kto­rá de­fi­nu­je ďal­ší pos­tup a šan­cu na zá­chra­nu dát. Nap­rík­lad pev­né dis­ky a SSD sa inak ana­ly­zu­jú ako kľú­če USB a pa­mä­ťo­vé kar­ty.

Nie­čo sa dá za­chrá­niť, nie­čo už nie

Po­my­sel­ná hra­ni­ca me­dzi tým, či sa da­jú dá­ta za­chrá­niť ale­bo nie, je da­ná ty­pom poš­ko­de­nia. Ako sme už spo­me­nu­li, sof­tvé­ro­vé po­ru­chy si od­strá­ni­te aj sa­mi do­ma. Tre­ba však mať zá­klad­né zna­los­ti o sú­bo­ro­vej štruk­tú­re a ty­poch ob­no­vo­va­ných sú­bo­rov. V prí­pa­de sof­tvé­ro­vé­ho poš­ko­de­nia sa čas­to ob­no­va vy­ko­ná­va na úrov­ni RAW. Ob­vyk­le ide o stra­tu náz­vov sú­bo­rov a ad­re­sá­rov.

Har­dvé­ro­vé poš­ko­de­nie vy­ža­du­je špe­ciál­ne prís­tro­je a skú­se­nos­ti. Z poh­ľa­du bež­né­ho pou­ží­va­te­ľa je in­ves­tí­cia do pot­reb­né­ho vy­ba­ve­nia re­la­tív­ne vy­so­ká. Zá­ro­veň ide o ča­so­vo ná­roč­ný pro­ces. Ob­no­va dát z kľú­ča USB ale­bo pa­mä­ťo­vej kar­ty je v niek­to­rých prí­pa­doch ce­lo­den­ná zá­le­ži­tosť a vy­ža­du­je si la­bo­ra­tór­ne pod­mien­ky.

Sof­tvé­ro­vé poš­ko­de­nie sa dá op­ra­viť aj do­ma, tre­ba pou­žiť vhod­ný prog­ram

Špe­ci­fic­ký prík­lad je zá­chra­na dát z úlo­žísk, kto­ré bo­li zma­za­né ale­bo na­for­má­to­va­né. V tom­to prí­pa­de ne­do­chá­dza k žiad­ne­mu poš­ko­de­niu, prob­lém je spô­so­be­ný len ne­ši­kov­nos­ťou pou­ží­va­te­ľa. Vo všeo­bec­nos­ti pla­tí, že zma­za­né dá­ta sa da­jú za­chrá­niť, ak ne­bo­li pre­pí­sa­né iný­mi údaj­mi. V praxi to zna­me­ná, že ak zma­že­te dô­le­ži­tý do­ku­ment a uve­do­mí­te si to rých­lo, je veľ­ká šan­ca, že ho do­ká­že­te ob­no­viť. No ak sa po me­sia­ci roz­hod­ne­te ob­no­viť zma­za­né dá­ta, si­tuácia je kom­pli­ko­va­nej­šia. Naj­mä ak da­né mé­dium vrá­ta­ne par­tí­cie, kde bo­li pô­vod­né úda­je ulo­že­né, ak­tív­ne pou­ží­va­te. Špe­ci­fic­ký prí­pad je úpl­né for­má­to­va­nie. Za­tiaľ čo pri rých­lom for­má­te a bež­nom zma­za­ní sa da­jú pô­vod­né dá­ta ob­no­viť, úpl­ný for­mát nah­ra­dí pô­vod­né dá­ta zá­pi­som sa­mých núl.

Ako pra­cu­jú pro­fe­sio­ná­li?

Pri tvor­be toh­to člán­ku sme prob­le­ma­ti­ku kon­zul­to­va­li aj so spo­loč­nos­ťou MAC­RO­FER. Mi­ros­lav Fe­rianc z tej­to fir­my ob­no­vu­je dá­ta už viac ako 20 ro­kov. Za­ují­ma­lo nás, akým spô­so­bom za­chra­ňu­je dá­ta on a os­tat­ní pro­fe­sio­ná­li. Pr­vot­ný pos­tup sa neod­li­šu­je od tých rád, kto­ré sme­ru­je­me bež­ným pou­ží­va­te­ľom.

Mi­ros­lav Fe­rianc z fir­my Mac­ro­fer (www.mac­ro­fer.sk) sa zá­chra­nou dát za­obe­rá ce­lý ži­vot. Ak má­te váž­nej­ší prob­lém s mé­diom, na kto­rom sú nao­zaj dô­le­ži­té dá­ta, ra­dí, aby ste ne­ris­ko­va­li a ne­po­kú­ša­li sa ich ob­no­viť sa­mi. Mô­že­te to­ho viac po­ka­ziť ako op­ra­viť.

Mi­ros­lav Fe­rianc, MAC­RO­FER

Aj pro­fe­sio­ná­li zis­ťu­jú mie­ru poš­ko­de­nia mé­dia. Ak ide o sof­tvé­ro­vé poš­ko­de­nie, dá­ta na­čí­ta­jú mi­ni­mál­ne dvo­ma prog­ra­mo­vý­mi nás­troj­mi. Vý­sled­ky po­rov­na­jú a lep­šiu ite­rá­ciu od­ov­zda­jú zá­kaz­ní­ko­vi. Jed­no­duch­šiu har­dvé­ro­vú po­ru­chu by ma­li pro­fe­sio­ná­li ve­dieť op­ra­viť. Kľúč USB ale­bo pa­mä­ťo­vú kar­tu v ta­kom­to prí­pa­de op­ra­via a dá­ta na­čí­ta­jú. Naj­hor­šia je si­tuácia, keď sa ne­dá za­ria­de­nie op­ra­viť. Vte­dy tre­ba zís­kať dá­ta pria­mo z pa­mä­ťo­vých či­pov NAND, resp. pria­mo z plat­ní, kde sú úda­je ulo­že­né. Ak sa po­da­rí in­for­má­cie ob­no­viť, tie sa ulo­žia na iné mé­dium.

Pro­fe­sio­ná­li pou­ží­va­jú pri zís­ka­va­ní dát aj špe­ciál­ne nás­tro­je

V prí­pa­de ob­no­vy úda­jov zo za­ria­de­ní s flas­ho­vou pa­mä­ťou ho­vo­rí­me o úlo­žis­kách s ne­po­hyb­li­vou čas­ťou. Po­čas sof­tvé­ro­vej ob­no­vy dát sa pou­ží­va­jú po­dob­né nás­tro­je ako pri ob­no­ve dát z pev­ných dis­kov. Har­dvé­ro­vá úro­veň ob­no­vy je však po­su­nu­tá o úro­veň niž­šie. Tre­ba na­čí­tať „nu­ly a jed­not­ky“ z pa­mä­ťo­vých či­pov a tie po­tom ma­te­ma­tic­ký­mi al­go­rit­ma­mi us­po­ria­dať do pot­reb­nej štruk­tú­ry. Nas­le­du­je kon­tro­la in­teg­ri­ty sú­bo­rov. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov ide o kan­ce­lár­ske sú­bo­ry, fo­tog­ra­fie, prí­pad­ne pro­jek­ty CAD.

Ani pro­fe­sio­ná­li však ne­do­ká­žu za­chrá­niť úpl­ne všet­ky pa­mä­ťo­vé mé­diá. Pou­ží­va­te­lia ma­jú smo­lu v prí­pa­de, že je čip NAND zlo­me­ný ale­bo elek­tric­ky poš­ko­de­ný. Špe­ci­fic­ký prí­pad je aj úpl­ne sfor­má­to­va­nie pa­mä­ťo­vej kar­ty vo fo­toa­pa­rá­te. Po­čas toh­to pro­ce­su sú pô­vod­né dá­ta nah­ra­de­né zá­pi­som sa­mých núl. Pre­to si dá­vaj­te po­zor, aký spô­sob for­má­to­va­nia vo­lí­te. Mi­mo­cho­dom, ak vás za­ují­ma, z kto­rých pa­mä­ťo­vých mé­dií sa da­jú dá­ta ob­no­viť naj­jed­no­duch­šie, jed­noz­nač­ná od­po­veď neexis­tu­je. Naj­zlo­ži­tej­šie za­ria­de­nia sú však mi­nia­túr­ne aty­pic­ké kľú­če a pa­mä­ťo­vé kar­ty s har­dvé­ro­vou po­ru­chou. Ob­no­va dát si v ta­kom­to prí­pa­de vy­ža­du­je nie­koľ­ko­ná­sob­ne viac ča­su v po­rov­na­ní s bež­ným úlo­žis­kom vrá­ta­ne pev­ných dis­kov.

Ob­no­va dát má zmy­sel, ale nie vždy

Tre­ba si uve­do­miť, že ob­no­va dát je ča­so­vo aj fi­nan­čne ná­roč­ný pro­ces. Za pred­pok­la­du, že ne­do­ká­že­te dá­ta zís­kať svoj­po­moc­ne pou­ži­tím sof­tvé­ro­vých nás­tro­jov, je vhod­né zvá­žiť ich dô­le­ži­tosť. Stra­ta fo­tog­ra­fií z do­vo­len­ky za­mr­zí, ale otáz­ne je, či ma­jú pre vás hod­no­tu nie­koľ­ko de­sia­tok, čas­to sto­viek eur, koľ­ko by stá­lo ich zís­ka­nie z poš­ko­de­né­ho úlo­žis­ka. Sa­moz­rej­me, iná vec sú pra­cov­né do­ku­men­ty a sú­bo­ry, kto­ré sú dô­le­ži­té pre va­šu prá­cu a do ich tvor­by ste in­ves­to­va­li ve­ľa ča­su. Vzhľa­dom na po­pu­la­ri­tu rôz­nych clou­do­vých úlo­žísk si však mys­lí­me, že bež­ní pou­ží­va­te­lia ma­jú väč­ši­nu súk­rom­ných fo­tog­ra­fií a do­ku­men­tov v clou­de a pri poš­ko­de­ní mé­dia si jed­no­du­cho kú­pia no­vé úlo­žis­ko. Sa­moz­rej­me, je dob­ré poz­nať aj os­tat­né mož­nos­ti – áno, dá­ta sa da­jú vo väč­ši­ne prí­pa­dov ob­no­viť, ale ne­mu­sí to byť lac­ná zá­le­ži­tosť. Za sof­tvé­ro­vú op­ra­vu kľú­ča USB za­pla­tí­te oko­lo 60 eur a za rie­še­nie har­dvé­ro­vej po­ru­chy oko­lo 100 eur. V naj­hor­šom prí­pa­de, keď tre­ba čí­tať dá­ta na úrov­ni či­pov NAND, sa mô­že pop­la­tok vy­špl­hať aj na 200 eur. Po­dob­né ce­ny sú aj pri pa­mä­ťo­vých kar­tách.

Ver­dikt PC RE­VUE

Ob­no­va dát je po­mer­ne špe­ci­fic­ký pro­ces. Z poh­ľa­du bež­né­ho pou­ží­va­te­ľa je dob­ré ve­dieť, že v ur­či­tých prí­pa­doch si svoj­po­moc­ne po­mô­že­te. Sta­čí pou­žiť správ­ny sof­tvér. To však pla­tí iba vte­dy, keď doš­lo k sof­tvé­ro­vé­mu poš­ko­de­niu úlo­žis­ka ale­bo ste dá­ta omy­lom zma­za­li, prí­pad­ne na­for­má­to­va­li rých­lym spô­so­bom. Mu­sí­te však za­rea­go­vať včas.

Ob­no­va dát mô­že stáť aj stov­ky eur, pre­to je vhod­né zvá­žiť dô­le­ži­tosť a hod­no­tu stra­te­ných dát

Ak doš­lo k har­dvé­ro­vé­mu poš­ko­de­niu úlo­žis­ka, tre­ba kon­tak­to­vať pro­fe­sio­ná­lov. Tí ma­jú k dis­po­zí­cii špe­ciál­ne vy­ba­ve­nie a tak­mer la­bo­ra­tór­ne pod­mien­ky, aby do­ká­za­li dá­ta za­chrá­niť pria­mo z pa­mä­ťo­vých bu­niek v prí­pa­de kľú­čov USB ale­bo pa­mä­ťo­vých ka­riet. Ani pro­fe­sio­ná­li však nie sú vše­moc­ní a poš­ko­de­né pa­mä­ťo­vé bun­ky ne­za­chrá­nia. Ta­kis­to mu­sí­te po­čí­tať s tým, že ob­no­va dát je fi­nan­čne ná­roč­nej­ší pro­ces. Je pre­to vhod­né zvá­žiť dô­le­ži­tosť dát. Tech­no­ló­gia ob­no­vy dát nas­le­du­je prí­chod no­vých mé­dií. Vý­voj no­vých me­tód na ob­no­vu dát vždy tr­vá ur­či­tý čas. Od­bor­ní­ci sa ob­no­vu dát mu­sia če­liť no­vým vý­zvam, kto­ré pri­ná­ša­jú napr. dis­ky SSHD, kto­ré kom­bi­nu­jú pev­ný disk a SSD.

Za pos­kyt­nu­tie od­bor­ných in­for­má­cií a skú­se­nos­tí z praxe ďa­ku­je­me spo­loč­nos­ti MAC­RO­FER.

Aká je prie­mer­ná ži­vot­nosť pa­mä­ťo­vých úlo­žísk?

Prie­mer­ná ži­vot­nosť pa­mä­ťo­vých mé­dií veľ­mi zá­vi­sí od pod­mie­nok pou­ží­va­nia mé­dia. To­to je veľ­mi ťaž­ké po­sú­diť. Udá­va­né ča­so­vé od­ha­dy sú pre­to in­di­vi­duál­ne a sub­jek­tív­ne.

Pev­ný disk – s na­ras­ta­jú­cou ka­pa­ci­tou a rých­los­ťou sa skra­cu­je prie­mer­ná ži­vot­nosť dis­kov. Dnes je to v prie­me­re 3 až 5 ro­kov.

Exter­ný pev­ný disk – v zá­vis­los­ti od konštruk­cie boxov pre pev­né dis­ky od­ha­du­je­me ži­vot­nosť na 2 až 3 ro­ky pri me­nej kva­lit­ných boxoch. Kva­lit­nej­šie znač­ko­vé boxy vy­dr­žia dlh­šie, 3 až 5 ro­kov.

Disk SSD – pri väč­ši­ne po­rúch dis­kov SSD ide o chy­bu ra­di­ča. Chyb­né bun­ky bo­li len v nie­koľ­kých prí­pa­doch. Ži­vot­nosť je 1 až X ro­kov.

Kľú­če USB a pa­mä­ťo­vé kar­ty – star­šie lac­nej­šie mo­de­ly ma­li krat­šiu ži­vot­nosť, le­bo sa skôr zni­či­li me­cha­nic­ky ale­bo elek­tric­ky. Ži­vot­nosť bo­la 1 až 5 ro­kov a ob­no­va dát re­la­tív­ne jed­no­duch­šia. Dneš­né mo­no­li­tic­ké kľú­če a kar­ty vy­dr­žia me­cha­nic­ky viac. Prob­lém nas­ta­ne pri po­ru­che ra­di­ča, čo mô­že zna­me­nať aj ne­rie­ši­teľ­nú ob­no­vu. Ži­vot­nosť 1 až X ro­kov.

Za­chráň­te fo­tog­ra­fie, kto­ré ste omy­lom zma­za­li z kar­ty SD

Mo­de­lo­vý prík­lad z praxe: Ako väč­ši­na bež­ných pou­ží­va­te­ľov aj my pou­ží­va­me jed­nu kar­tu SD na via­ce­ro úče­lov. Raz sme sa pre­to dos­ta­li do si­tuácie, že sme tak­mer priš­li o fo­tog­ra­fie. Za­bud­li sme zá­lo­ho­vať dá­ta a kar­tu SD sme vlo­ži­li do za­ria­de­nia so sys­té­mom An­droid. Ten ju v rám­ci nas­ta­vo­va­nia na­for­má­to­val. Naš­ťas­tie iš­lo o tzv. rých­le for­má­to­va­nie a ka­tas­tro­fe sme za­brá­ni­li pou­ži­tím vhod­né­ho sof­tvé­ro­vé­ho nás­tro­ja.

Pou­ži­li sme prog­ram Pho­to­Rec, kto­rý do­ká­že preh­ľa­dať a za­chrá­niť sú­bo­ry aj z na­for­má­to­va­ných ka­riet a z úlo­žísk, kto­ré ne­ma­jú pri­ra­de­né pís­me­no. Prog­ram do­ká­že pod­ľa slov auto­rov ob­no­viť až 390 rôz­nych for­má­tov sú­bo­rov. Men­šia ne­vý­ho­da je pou­ží­va­teľ­ské roz­hra­nie, kto­ré je veľ­mi strik­tné a pri­po­mí­na prí­ka­zo­vý ria­dok. Pou­ží­va­nie prog­ra­mu však nie je až ta­ké ná­roč­né, ako by sa moh­lo na pr­vý poh­ľad zdať. Pho­to­Rec do­ká­že ske­no­vať ce­lú kar­tu ale­bo iba jej „voľ­né mies­to“. Po­te­ší aj fun­kcia un­for­mat, kto­rá ana­ly­zu­je ce­lé úlo­žis­ko. Od­po­rú­ča­me aj prog­ram PCI In­spec­tor. Oba nás­tro­je sú dos­tup­né bez­plat­ne.

PC Revue – máj 2014

Originál: http://www.itnews.sk/2014-06-03/c163476-pomoooc-nefunguje-mi-pamatova-karta

Obnova dát z HDD v MACROFER:

Firma MACROFER sa zaoberá záchranou dát z HDD už viac ako 20 rokov. Za ten čas nám prešlo cez ruky viac ako 10 000 poškodených harddiskov. Prečítajte si viac o obnove dát na disku.